Watts Towers: Ikona Los Angeles z odpadovej ocele a črepín

Americké Los Angeles je plné svetovo preslávených miest, známych stavieb, legendárnych štvrtí a ulíc či nezabudnuteľných pláží. Vedeli ste ale, že jednou z ikon Mesta anjelov je aj počin inak úplne obyčajného talianskeho imigranta postavený z odpadovej ocele, črepov a bez akéhokoľvek predchádzajúceho plánu? Na predmestí Los Angeles, na nenápadnom pozemku, čo by kameňom dohodil od železničnej trate pretínajúcej stred mestečka Watts, stojí takzvané Watts Towers, jedno z najúžasnejších a najpodivnejších diel verejného umenia v celých Spojených štátoch. Sedemnásť plastík vrátane veží, z ktorých najvyššia meria necelých 30 metrov, altánku, terasy, múru či vstupnej brány postavil vlastnými rukami a len s použitím základného ručného náradia pôvodom Talian Sabato „Simon“ Rodia. Na svojom diele pracoval dlhých 33 rokov, medzi rokmi 1921 až 1954, vždy popoludní po práci a cez víkendy. Bez akéhokoľvek architektonického vzdelania, bez lešenia, dokonca aj bez akýchkoľvek plánov či hlbšieho motívu. Keď sa ho niekto pýtal, čo ho k stvoreniu diela viedlo, zodpovedal, že sa mu jednoducho zachcelo tvoriť, a tak tvoril. Základom Rodiových výtvorov sa stali staré oceľovej betonárskej výstuže a drôtené pletivo, ktoré Rodia tvaroval do zamýšľaných podôb a následne obalil vlastnou zmesou na spôsob betónu. Povrch plastík je dekorovaný sklenenými a porcelánovými črepmi, kúskami dlaždíc či zrkadiel, mušľami, rôznymi figúrkami, kuchynským riadom a ďalšími odpadovými a nájdenými materiálmi. Hoci je dnes dielo známe pod názvom Watts Towers, sám Rodia ho nazýval Nuestro Pueblo, čo v španielčine znamená „naše mesto“. V roku 1954 Rodia utrpel menšiu mozgovú príhodu a krátko potom z jednej z veží pri svojom tvorení spadol. Sedemdesiatpäťročný Rodia sa následne rozhodol prácu na plastikách ukončiť, pozemok postúpil svojmu susedovi a odsťahoval sa k svojej sestre do Kalifornie, kde dožil. Už v priebehu ich tvorby sa Watts Towers stali obľúbenou atrakciou miestnych. V štyridsiatych rokoch sa mestečko Watts stalo domovom prevažne afroamerickej komunity, pre ktorú sa Watts Towers stali symbolom hrdosti aj marginalizovaných štvrtí. Keď roku 1965 prepukli vo Watts mohutné nepokoje – jedny z najväčších v čase afroamerického hnutia za občianske práva – ktoré so sebou priniesli obrovské škody na majetku, práve Rodiovo dielo skoro ako zázrakom uniklo akémukoľvek poškodeniu. Watts Towers prečkali dokonca aj niekoľko zemetrasení, čo vypovedá o ich mimoriadne dobrej stabilite. Vo svetle toho vyznieva trochu komicky, že mesto Watts chcelo v 50. rokoch plastiky zbúrať, lebo ich považovalo za nestabilné a nebezpečné. Losangelská výtvarná komunita sa však zasadila o ich ochranu a zaplatila za záťažové testy. Keď veže bez problémov ustáli pôsobenie priečnej sily 4,5 silovej tony, muselo mesto kapitulovať a príkaz na demoláciu zrušiť. V 60. rokoch sa potom atrakcia otvorila verejnosti.