Uskladnenie hnoja v súvislosti so znečisťovaním životného prostredia (nielen) amoniakom

Poľnohospodárstvo je jednoznačne najväčším producentom amoniaku a skleníkových plynov. Väčšina štúdií sa zhoduje, že na znečisťovaní ovzdušia týmito plynmi, ktoré majú negatívny vplyv na klímu našej planéty, sa poľnohospodárstvo podieľa minimálne z 90 %. O zvyšné percentá sa delia prírodné zdroje (8 %) a všetky ďalšie oblasti ľudskej činnosti (vrátane priemyslu a spaľovania palív). Niet divu, že národné aj nadnárodné vlády si dávajú za cieľ znížiť produkciu amoniaku v poľnohospodárstve.

V poľnohospodárstve vzniká amoniak prevažne v súvislosti s chovom zvierat, nemalú časť znečistenia spôsobuje aj hnojenie organickými produktami chovu. Hnoj produkovaný zvieratami je veľmi výrazným zdrojom amoniaku hlavne v prípadoch, kedy je s týmito zdrojmi nechráneným spôsobom nakladané. Európska komisia si dala za cieľ do roku 2030 znížiť emisie amoniaku a ďalších skleníkových plynov. Bol zavedený Gothenburský protokol a Smernica EÚ o národných emisných stropoch. Každý členský štát EÚ má stanovené vlastné emisné limity, ktoré sa zaviazal dodržať.

 

Tabuľka: Maštalný hnoj, hnojovica a hnoj ako zdroj amoniaku v chove zvierat

Ustajnenie
  20 %

Skladovanie
  30 %

Aplikácia (hnojenie)
  50 %

Pastva

 

Skladovanie maštaľného hnoja a jeho premena na hnoj s ohľadom na životné prostredie

Skladovanie hnoja sa na emisiách amoniaku v poľnohospodárskom chove zvierat podieľa 30 %. Okrem ovzdušia, do ktorého sa uvoľňuje amoniak a ďalšie skleníkové plyny (napríklad metán), nešetrné ukladanie hnoja môže spôsobiť znečistenie podzemných aj povrchových vôd.

Ako skladovať hnoj, aby k znečisťovaniu životného prostredia nedochádzalo?

Pri založení hnojiska na nespevnenom mieste dochádza pri opakovanom ukadaní hnoja k vzniku jamy a presakovaniu do podzemných vôd. Hnojisko je preto žiaduce zakladať na spevnených, nepriepustných plochách, akými je asfalt alebo betón. Kapacita hnojiska musí svojou kapacitou poňať aspoň polročnú produkciu hnoja.

Spád hnojiskovej plochy v rozmedzí 1,5-3 % zvádza hnojovku do odtokových kanálikov a tekutina sa následne hromadí v jame. Aby pri daždi nedochádzalo k preplneniu jamy tekutinou, k pretekaniu kanálikov a ďalšiemu nežiaducemu vsakovaniu hnojovky do okolitej pôdy, je žiaduce hnojisko zastrešiť pevnou konštrukciou, vybudovať obvodové steny, prípadne budovať ho kompletne v hale. Táto prax je nevyhnutná hlavne v územiach so zvýšenými nárokmi na ochranu krajiny.

 

Koľko stojí pevné hnojisko?

Náklady na vybudovanie pevného hnojiska, ktoré by spĺňalo náročné nároky na ochranu životného prostredia, technologické nároky a aktuálnu legislatívu, sú pomerne vysoké – vo väčšine prípadov aj u menších statkov sa vyšplhajú na niekoľko tisíc eur. Na druhej strane, ušetriť sa v tomto ohľade príliš nedá – škody, ktoré by nešetrné skladovanie hnoja spôsobilo okolitej krajine a životnému prostrediu, sú nevyčísliteľné.

Potrebujete poradiť ohľadom stavby hnojiska? Zaujíma vás, aká veľká investícia je potrebná na stavbu hnojiska vo vašom poľnohospodárskom objekte? Neváhajte sa na nás obrátiť, s poľnohospodárskymi stavbami máme bohaté skúsenosti.

 

Buďte inovatívni, myslite ekologicky a ušetríte

V súčasnosti, s ohľadom na tlak verejnosti a národných a nadnárodných samospráv na čistotu životného prostredia, sa postupne začínajú využívať nové metódy ukladania hnoja. Skôr či neskôr budú poľnohospodári nútení znížiť množstvo nežiadúcich produktov poľnohospodárstva, ktoré sa uvoľňujú do životného prostredia.

Tí, ktorým ekológia nie je cudzia, a dokážu premýšľať aj ekonomicky, v súčasnosti využívajú možnosti dotácií na poľnohospodárske systémy a stavby, ktoré znižujú negatívne dopady poľnohospodárskej produkcie na životné prostredie.

 

Aké sú v tomto ohľade trendy v ukladaní a spracovaní hnoja?

V intenzívnych chovoch hydiny sa začínajú rozmáhať automatizované technológie sušenia trusu, čo umožňuje zníženie emisií amoniaku é 60 – 70 %. Skladové plochy organických hnojív sa aktuálne prikrývajú polyetylénovými plachtami alebo prírodnými materiálmi – slamou, kukuričnými zvyškami alebo rašelinou. Aj tu je účinnosť riešenia vysoká, napríklad krycia vrstva zo slamy redukuje emisie zápachu až o 50 %. Rozmáhajú sa aj plno automatizované technológie čistenia vzduchu priamo v chovoch. Napríklad chemická alebo biologická práčka vzduchu dokáže znížiť emisie amoniaku až o 90 %.

Zdroje:

 

 

 

Všechny články