Pamätník Tomáša Baťu patrí k vrcholným dielam zlínskeho funkcionalizmu. Kľúčovými materiálmi sú oceľ, betón a sklo
Zlín je mesto spájané s menom Tomáš Baťa, ale tiež s prepracovanou architektúrou. Okrem známeho mrakodrapu radíme k tzv. baťovskej architektúre tiež pamätník, ktorý bol otvorený v roku 1933, rok po tragickej smrti slávneho podnikateľa. Bol vytvorený v celkom ojedinelých historických súvislostiach prudkého rozvoja moderného Zlína a v prvých desiatich rokoch pamätník navštívilo zhruba 1,5 milióna osôb.
Pamätník je najhodnotnejším objektom zlínskeho konštruktivizmu a modernou parafrázou stavieb vrcholnej gotiky. Budovu navrhol architekt František Lýdie Gahura. Zaujímavé je, že redukoval stavbu na tri základné materiály – betón, oceľ a sklo. Tie mali symbolicky vyjadrovať vlastnosti Tomáša Baťu: veľkorysosť, jasnosť, vzlet, optimizmus a prostotu.
Architekt sa držal magického čísla tri
Trojku a jej násobky Gahura premietol v celej stavbe. Pamätník je trojpodlažný, kratšie priečelia sú trojosové, dlhšie dvojnásobné – šesťosové, pôdorys druhého podlažia je rozdelený na dve časti po 3 poliach, architektúra sa teda skladá z dvoch štvorcov obsahujúcich 3 × 3 moduly. Každý modul skleneného plášťa sa potom člení na 6 vertikálnych a 9 horizontálnych polí, a dokonca aj ventilačných klapiek mal každý z modulov po šiestich.
Stavba vyniká celozaskleným plášťom umiestneným na nosnej oceľovej konštrukcii. Aby v exteriérových pohľadoch nebolo vidieť vodorovné železobetónové stropné konštrukcie (typické pri všetkých baťovských budovách), vysunul Gahura stĺpy pred fasádu. Podobne postupoval pri oceľových rámoch zasklenia, kde nahradil ich vodorovné časti iba tenkými pásikmi, ktoré oddeľujú jednotlivé sklá. Ide o riešenie podobné katedrálnym a vitrážovým oknám.
Nedávna obnova pamätníka
Svojmu poslaniu prestal pamätník slúžiť v novembri roku 1944, kedy bol pri vojnovom bombardovaní Zlína silne poškodený sklenený plášť. V roku 2006 bola zvolaná odborná konferencia, na ktorej sa jej členovia zhodli na cieli navrátiť pamätníku jeho pôvodnú podobu a ideovú funkciu.
Náročná realizácia obnovy prebiehala v rokoch 2016 – 2019, v tomto období tiež vznikla monumentálna replika lietadla Junkers F 13, v ktorom Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul krátko po štarte z neďalekých Otrokovíc pri plánovanej leteckej pracovnej ceste do švajčiarskeho Möhlinu. Vrchol Gahurovej urbanistickej tvorby tak znovu otvoril dvere verejnosti a dnes je možná jeho návšteva vrátane komentovanej prehliadky.