Oceľ si drží prvú priečku v miere recyklácie. Využíva sa napríklad na stavbu koľajníc alebo účelových hál

Oceľ ako materiál vyniká hned v niekoľkých aspektoch. Napríklad ju možno stopercentne a opakovane recyklovať bez toho, aby stratila svoje vlastnosti. Oceľ tak patrí k najviac recyklovaným materiálom na svete. Množstvo jej recyklácie globálne dosahuje až 86 percent.

Každý rok sa do hutníctva v Európskej únii vracia viac ako 90 miliónov ton starej ocele, z ktorej  vzniknú nové plechy, rúrky alebo drôty. Zhruba polovica európskej ocele sa vyrába zo železného šrotu, ktorý triedime a odkladáme do zberných dvorov. Z toho plynie dôležitosť triedenia odpadu a kovového odpadu obzvlášť.

Späť sa tak vracia viac ako 90 percent nepotrebnej ocele zo stavieb, áut, domácich spotrebičov alebo strojov. Pre porovnanie, papieru sa každý rok recykluje viac ako 70 percent. Podobne je to aj pri sklenených obaloch. Plastov sa recykluje len 30 percent. Vyrábať zo starého, odpadového materiálu kvalitnejšie produkty, než boli tie pôvodné, sa dá len z ocele. Papier ani plasty nič také neponúkajú.

Oceľ sa väčšinou recykluje tavením v elektrických oblúkových peciach (pre výrobu ocele s nízkym obsahom uhlíka) alebo v indukčných peciach (pre výrobu vysoko legovaných železných zliatin). Zo starej oceľovej haly sa tak dnes môžu vyrobiť napríklad vysokopevnostné drôty, ktoré používajú automobilky do moderných áut alebo koľajnice pre rýchlovlaky.

Využitie šrotu tiež značne znižuje energetickú náročnosť výroby ocele. Ročná spotreba energie na výrobu ocele sa vďaka recyklácii môže znížiť až o 75 percent.  Nové akostné triedy ocele vyrábané v Európe pomáhajú tiež väčšej udržateľnosti produkcie koncových výrobkov. Aj kvôli týmto ekologickým výhodám volí tento materiál na stavbu svojich hál i spoločnosť Borga.

Navyše, vysokopevnostná oceľ umožňuje vyrábať ľahšie, silnejšie a odolnejšie oceľové finálne produkty, čím sa okrem iného znižuje aj celková produkcia skleníkových plynov vznikajúcich počas celého životného cyklu výrobkov.