Nové inovácie pre zelené oceliarstvo. Bezuhlíkovú výrobu ocele by mohol zaistiť vodík

O tom, že oceľ je jedným z najekologickejších materiálov, sme písali už niekoľkokrát. Rovnako sa neustále objavujú nové inovácie, ktoré majú za cieľ čo najviac „zozeleniť“ celý oceliarsky priemysel. Ten sa napokon na globálnych emisiách uhlíka podieľa podľa odhadov expertov zo 7 až 9 percent, a tak nie je divu, že sú technológie pre udržateľnejšiu výrobu medzi prioritami mnohých oceliarskych spoločností. A niektoré už podnikajú konkrétne kroky a vyvíjajú prelomové technológie. Napríklad japonský výrobca Kobe Steel nedávno vyvinul novú technológiu, vďaka ktorej sa pri výrobe ocele spotrebováva menej uhlia. Pridaním železa briketovaného za horúca (teda železnej rudy, z ktorej bol odstránený kyslík) do vysokej pece ako paliva sa pri dodržaní presného pomeru podarilo spoločnosti zdokonaliť proces redukcie CO2 a zároveň znížiť spotrebu uhlia. Podľa Kobe Steel táto inovácia znižuje emisie CO2 pri výrobe ocele o zhruba 20 percent. Dcérska spoločnosť Kobe Steel Midrex Technologies zase pre zmenu pracuje na type vysokej pece, ktorá by mohla využívať vodík pre úplne bezuhlíkovú výrobu. Práve vodík je pritom jednou z veľkých nádejí pre bezemisnú oceliarsku výrobu. V tradičných vysokých peciach sa železná ruda zbavuje kyslíka za pomoci uhlia a výsledkom je oceľ a oxid uhličitý. Ak by bol namiesto uhlia použitý vodík, vedľajším produktom by namiesto CO2 bola H2O, teda obyčajná voda. Premeniť tento výrobný sen v realitu sa teraz spoločne snažia inovačný inštitút EIT InnoEnergy, investičná spoločnosť Vargas Holding a švédska firma Scania. Títo partneri momentálne budujú plnohodnotnú továreň na výrobu ocele za pomoci vodíka nazvanú H2 Green Steel. Do roku 2024 by táto továreň mala ročne produkovať 5 miliónov ton ocele, čím by sa stala najväčšou svetovou výrobňou úplne „zelenej“ oceli. Obavy, že ekologickejšia výroba ocele zdražie koncové výrobky z tohto materiálu, pritom podľa partnerov nie sú na mieste. Podľa ich prepočtov by udržateľne vyrobená oceľ zvýšila cenovku osobného auta o zanedbateľných 36 dolárov. Najväčšou prekážkou pre komerčné využitie vodíka v oceliarskom priemysle však zostáva značná energetická náročnosť. Aby výrobný proces zostal bezemisný, musí nadbytočná elektrina pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Experti predpokladajú, že pre prevádzku plánovaných troch „zelených“ švédskych tovární bude potrebná asi polovica súčasnej elektrickej produkcie Švédska.