Ekologická stopa oceľových montovaných hál: O koľko sú šetrnejšie k životnému prostrediu?

Montované haly sú relatívne lacným a rýchlym riešením dopytu (nielen) po skladovacích a výrobných priestoroch. V dobe ekonomického rastu pribúdajú na perifériach miest aj na zelených lúkach haly ako huby po daždi. Aký má ale výstavba montovaných oceľových hál dopad na životné prostredie? Na túto tému sme sa zamerali v nasledujúcom článku.

Oceľ ako stavebný materiál a ekológia

Oceľ je k pozemnému staviteľstvu využívaná sotva dve storočia. Na popularite získala počas priemyselnej revolúcie vďaka svojej odolnosti a v mnohých smeroch nahradila do tej doby neprekonateľné drevo. Vtedy ale ešte neboli známe všetky fakty o tom, aký dopad má používanie ocele na životné prostredie. Výroba, transport a používanie ocele stojí mnoho energie, ktorú je potrebné nejak vyrobiť.

Návrat k drevu by síce z ekologického hľadiska dával najväčší zmysel, v tom veľkom dopyte po skladovacích, logistických a výrobných priestoroch a súčasne v svetle požiadavok na konštrukciu, bezpečnosť, trvanlivosť a ďalšie aspekty priemyselných stavieb nie je možné oceľ plne nahradiť prírodnými materiálmi. Využitie ocele na stavbu montovaných hál má teda svoje opodstatnenie, záleží na každom developerovi či investorovi, do akej miery sa chce pri výstavbe a prevádzke montovanej haly ekologicky pričiniť.

Výstavba oceľovej haly je menej náročná na materiál aj energiu

Vďaka fyzikálnym vlastnostiam ocele je spotreba materiálu pri stavbe haly pomerne nízka. Oceľ má lepšiu nosnosť než drevo alebo betón a pri zachovaní rovnakých úžitkových hodnôt stavby sú haly z nej vyrobené menej náročne na materiál, než tie z dreva a/alebo betónu.

Výstavba oceľovej montovanej haly je nielen rýchla, ale spotrebuje sa pri nej omnoho menej energie, ako je tomu v prípade tradičných stavieb. Odborníci zistili, že úspora energie pri stavbe montovanej haly dosahuje v priemere až 67 %.

Energetická náročnosť prevádzky montovanej oceľovej haly

V oblasti energetickej náročnosti prevádzky haly záleží na investorovi/prevádzkovateľovi, ako ekologicky (a tým aj ekonomicky) bude chcieť stavbu prevádzkovať. Oceľové montované haly sa v tomto nelíšia od stavieb z iných materiálov alebo konštrukcií. Osvetlenie, tepelná izolácia, klimatizácia, vykurovanie...to sú výzvy, ktoré budete musieť riešiť bez ohľadu na konštrukciu alebo materiál stavby. Dobrou správou ale je, že oceľové montované haly poskytujú možnosti porovnateľné s ostatnými druhmi stavieb. Používanie najrôznejších riešení osvetlení (napríklad v kombinácii s prirodzeným svetlom zvonku), pasívnej výmeny vzduchu, moderných metód tepelnej izolácie, inštalácie solárnych panelov, geotermických systémov a pod. je dnes u montovaných oceľových hál bežné.

Montované haly majú dlhú životnosť

Montované haly sú konštruované na dlhšiu životnosť, než je tomu u konvenčných stavieb. Konštrukcia do seba vďaka prefabrikovaným súčastiam perfektne zapadá, jednotlivé diely sú vyrobené z trvanlivých materiálov a nároky na údržbu montovaných oceľových hál sú veľmi nízke. V skutočnosti ich stačí príležitostne opláchnuť. Opätovná aplikácia povrchových náterov alebo iná náročnejšia údržba väčšinou počas doby životnosti haly nie je potrebná.

Možnosť demontovať halu rieši problémy so záborom pôdy

Montované haly majú oproti murovaným budovám hneď niekoľko nesporných výhod – jednou z nich je ich možná demontáž. Ak sa spýtate investorov, kde by chceli najradšej postaviť svoju výrobnú/skladovaciu halu, bolo by to na čistom mieste niekde na periférii mesta – kvôli dopravnej obslužnosti a ľahkej dostupnosti pre zamestnancov aj klientov. Lenže s pozemkami v priemyselných zónach miest býva väčšinou ten problém, že už na nich nejaké stavby stoja a tie často nevyhovujú nárokom investorov. Tí sa potom často uchyľujú k jednoduchšiemu riešeniu, a namiesto toho, aby riešili búranie nevyhovujúcich nehnuteľností na pozemku, postavia si halu niekde kúsok za mestom „na zelenej lúke“. Zaberá tak pôdu, ktorá by mohla byť poľnohospodársky alebo inak hodnotne využitá.

Montované haly sa nemusia búrať, nezanechávajú po sebe suť, nepredstavujú pre nových majiteľov ďalšie ekonomické náklady, a v dôsledku nie sú takou záťažou pre životné prostredie. Dajú sa totiž pomerne jednoducho rozobrať, a dokonca presunúť inam a znovu použiť.