Ako udržať v priemyselnej hale príjemnú klímu?

S blížiacim sa letom stúpa teplota vzduchu, a preto je potrebné začať premýšľať o teplotnej pohode pre zamestnancov priemyselných a výrobných prevádzok. Nevhodná klíma totiž môže spôsobiť nielen zníženie pracovnej výkonnosti, ale aj zdravotné ťažkosti. Týmto nepríjemnostiam dokáže zabrániť predovšetkým adekvátna vzduchotechnika a klimatizácia. Význam má aj prenik denného svetla, typ strechy, ale aj celková starostlivosť o pracovníkov.

Prehriatie organizmu znižuje efektivitu práce a zvyšuje riziko úrazov

Najväčšiu záťaž na tepelnú pohodu zamestnancov prinášajú letné mesiace. Počas nich totiž dochádza k najväčším klimatickým abnormáliám, akými sú veľké výkyvy teplôt, nadmerné slnečné žiarenie či biozáťaž na organizmus. Vplyv leta nie je vhodné podceňovať, pretože môže zamestnancom priemyselných hál spôsobiť mnoho zdravotných problémov, akými je úpal, prehriatie organizmu či dehydratácia. Tieto zdanlivo drobné indispozície vedú k zníženej efektivite, a hlavne k poruchám sústredenia. Znížená možnosť koncentrácie je veľkým rizikom najmä pre obsluhu technických zariadení a strojov, kde môže minimálna nepozornosť spôsobiť vážny pracovný úraz.

Každá časť haly by mala mať vlastnú klimatizáciu

Jedným z riešení, ako v oceľovej hale zaistiť tepelnú pohodu, je inštalácia vhodného klimatizačného systému. Ideálne je, ak je možné zabudovať individuálnu klimatizáciu do každej časti haly. Dôvodov je niekoľko. Do každej časti haly totiž môže v závislosti na svetovej strane a množstvu okien prenikať iné množstvo slnečného žiarenia a vonkajšieho tepla. Vplyv na klímu v hale má aj typ priemyselnej prevádzky. Niektoré vyžarujú teplo a je potrebné ich chladiť. Iné pracoviská, v ktorých výroba závisí na ľudskej sile, zasa vyžadujú teplotu príjemnú pre telo, teda približne 22 °C. Zabúdať by sa nemalo ani na prašnosť priestoru, pretože prach v kombinácii so suchom dráždi sliznice a spôsobuje kašeľ. V závislosti na miere prašnosti je tak nevyhnutné zvoliť správne filtre či upraviť nastavenie klimatizácie.

Dobre nastavené odvetrávanie odvedie z prevádzky vlhkosť a škodliviny

Príjemný pocit pracovníkov v priemyselných a výrobných halách v lete ovplyvňuje nielen teplota vzduchu, ale aj jeho prúdenie a vlhkosť. Toto je možné korigovať kvalitnou vzduchotechnikou a odvetrávaním. Najlepším variantom je kombinácia prirodzeného a núteného vetrania. Haly sa odvetrávajú spravidla šachtovým vetraním, ktoré zbavuje priestor škodlivín. Využiť je možné aj aeráciu, teda nútené vnášanie vzduchu do priestoru s pomocou regulovateľných vetracích otvorov v stenách a streche. Menšie priestory je možné odvetrávať oknami.

Ak sú v prevádzke rovnomerne rozmiestnené zariadenia, ktoré produkujú nadmerné teplo alebo škodliviny, používa sa celkové nútené vetranie. V miestach, kde sa pohybujú pracovníci, sa obvykle pristupuje k miestnemu vetraniu, či už vzduchovými sprchami, oázami, clonami či odsávaním. Niektoré podniky využívajú aj priemyselné stropné ventilátory určené priamo na letnú prevádzku, a to pomocou cielených vzdušných prúdov na ochladzovanie továrnych strojov.

Masívna konštrukcia strechy spomalí prienik tepla do budovy

Skutočnosť, akú vnútornú klímu hala poskytne, ovplyvňuje aj jej konštrukcia. Ak konštruktér budovy už od projektu počíta s konkrétnym účelom a potrebami prevádzky, je možné v nej zaistiť príjemné vnútorné prostredie aj bez energeticky náročnej klimatizácie. Významnu mikroklimatickú úlohu má aj strecha, hlavne jej sklon a tepelná izolácia. Prienik tepla dokáže spomaliť napríklad masívnejšia konštrukcia oceľovej strechy. Pretože priemyselné a výrobné haly majú spravidla plochú strechu, sú náchylné na zahrievanie. Najlepšia tepelná izolácia je v tomto prípade minerálna vata, penový polystyrén či ich kombinácia.

Súčasťou starostlivosti o zamestnancov by v lete mali byť ochranné nápoje

Opomenúť nie je možné ani samotnú starostlivosť o zamestnancov. V parných dňoch je základom dostatočne priedušný odev. Keďže sa ľudia v lete viac potia, organizmus tým prichádza o dôležité minerálne látky. Zamestnanci by preto mali v tomto období mať neobmedzený prístup k nápojovému servisu a mohli dodržiavať pravidelný pitný režim. Ten je však individuálny.

Hoci by ľudia mali denne vypiť aspoň 2,5 litra vody, pracovníci v horúcich prevádzkach môžu spotrebovať aj viac ako 3 litre tekutín za deň. Aj keď teplo zvádza k osvieženiu ľadovými nápojmi, zdravšie sú, naopak, tie vlažné. Chladený nápoj sa až v ústach a tráviacom ústrojenstve musí ohriať, kvôli čomu telo vydáva viac energie. Vlažnými tekutinami sa organizmus rýchlejšie a viac hydratuje. Proti tepelnej záťaži sa využívajú aj takzvané ochranné nápoje, ktoré znižujú dopady tepla na minimum. Medzi ne patrí predovšetkým prírodná minerálna a pramenitá voda.